Hrdza pod mikroskopom...
Kovy nie sú rovnako stále. Niektoré účinkom vzdušného kyslíka, vodných pár - vlhkoti, tepla, prítomnosti solí (prímorské oblasti), znečistenia ovzdušia (kyslé dažde), oxidu uhličitého, kyselín a hydroxidov sa chemicky menia – korodujú.
Prejavuje sa to stratou lesku, farby, zmenou štruktúry až úplným rozpadom kovu. Kov sa mení na oxid, hydroxid alebo uhličitan.
KORÓZIA je redoxná reakcia, ktorá rozrušuje kovové materiály pôsobením látok z prostredia.
Ak sa na povrchu kovov vytvorí súvislá vrstvička jeho oxidu, ktorá chráni kov pred ďalšou koróziou, tak nehovoríme o korózii, ale o pasivácii. Takýto kov je stály a nekoroduje. Patrí sem napríklad meď (ktorá sa pokrýva vrstvičkou patiny), zinok, hliník.
Najznámejšou formou korózie je hrdzavenie železa, železných predmetov.
Hrdzavením sa tvorí červenohnedý povlak na povrchu železných predmetov - hrdza. Hrdza je porézna a postupne opadáva. Práve preto môže reakcia pokračovať do hĺbky železného predmetu vystaveného kyslíku a vzdušnej vlhkosti a ten sa postupne rozpadáva.
Chemické deje prebiehajúce počas hrdzavenia železa opisujú nasledovné chemické reakcie:
Fe + O2 + H2O -> Fe(OH)2
Fe(OH)2 + O2 -> Fe2O3 + H2O
Tvojou úlohou je:
- Vyrovnať chemické reakcie na chemické rovnice
- Doplniť oxidačné čísla všetkých prvkov v oboch chemických reakciách
- V obidvoch chemických reakciách určiť, ktorý prvok sa oxidoval a ktorý redukoval.
- Pomenovať všetky reaktanty aj produkty
- Vyhľadať informácie, ako môžeme zamedziť korózii železných predmetov.
- Realizovať experiment podľa daného postupu.
- Vypočítať látkové množstvo vzniknutej hrdze (Fe2O3.H2O), keď jej hmotnosť je 12g.
Experiment: HRDZAVENIE ŽELEZA
Pomôcky: | 4 tanieriky, pohárik, lyžička |
Chemikálie: | voda, ocot, kuchynská soľ, železné kancelárske spinky alebo klinčeky alebo špendlíky 4ks |
Postup: |
|
Súbor s postupom k stiahnutiu: Hrdzavenie.pdf