Čo je to chémia? Všetko okolo nás ... stačí sa rozhliadnuť a pochopiť ...

Ing. Lucia Dovalová

Základná škola s materskou školou
Tajovského 2, Badín

zsbadin@zsbadin.edu.sk

dovalova.lucka@gmail.com

CHEMICKÉ PROJEKTY

"LABORATÓRIUM"

          Chémiu som začala učiť na ZŠ len pred necelými troma rokmi. Prišla som do podmienok podobných určite mnohým základným školám na Slovensku. Žiadne laboratórium ani učebňa. Dokonca ani samostatný kabinet chémie, o pár metrov štvorcových sme sa delili s biológiou. Hoci materiálové vybavenie bolo chvályhodné, nebolo jednoduché realizovať experimentálnu chémiu.
          Po roku sa uvoľnili priestory školskej knižnice a mohla som sa sťahovať – do nového kabinetu. Bol to len kabinet, no podarilo sa tam priviesť vodu a tak som sa tešila z prvého úspechu. Nové priestory mi dovolili priniesť si žiacke stoly a stoličky a výučba chémie sa mohla začať. Samozrejme nebolo možné presťahovať do kabinetu celé triedy, vyučovanie prebiehalo v podstate stále rovnako. Naskytla sa mi však iná, veľmi dôležitá cesta – záujmový útvar pre mladých nadšencov chémie. Napriek tomu, že nie sme veľká škola, nebol problém s deťmi, ktoré by chceli krúžok tohto zamerania navštevovať.  A tak sme začali experimentovať – kryštalizácie, plameňové skúšky, prskavky, mydielka, plastelína, cukríky, dúhy, sviečky ... bežné, ale pre deti dostatočne zaujímavé.
         Stále však naše priestory neboli zďaleka optimálne. Nádej dostať inú, väčšiu  miestnosť sa neukazovala, preto jediné, čo sa dalo, bolo upravovať náš kabinetík. Za ten rok pôsobenia krúžku sme si urobili dobré meno a aj preto sa nám pár peniažkov prikotúľalo zo školských rezerv a investícia sa mohla začať. Samozrejme nešlo by to bez ochoty pár rodičov darovať materiál, urobiť nezaplatenú prácu „na nezaplatenie“ a podpory resp. dôvery vedenia školy, kde pochopili, že robíme a chceme robiť niečo ozaj dobré a zmysluplné.
          Počas jedného školenia som sa stretla s človekom, ktorý mi dodal odvahu k realizácii, a tiež podporil i poradil. Nielenže som potrebovala urobiť ozajstný poriadok, inventúru v chemickom kabinete, potriediť chemikálie, ale myšlienka možnosti vyrobiť laboratórny digestor, pomerne lacný a funkčný mi nedala spávať. Veď by sa tak otvorili brány väčších možností a to ma nesmierne lákalo. „Značkový“ laboratórny digestor by si škola aj tak nemohla dovoliť, ale urobiť digestor z dostupných materiálov, takpovediac „na kolene“ bola schodná cesta. Získala som teda základný  jednoduchý nákres laboratórneho digestora, parametre prietoku vzduchu nasávacím ventilátorom a pustila som sa do práce. Našla som ochotných ockov i starého otca – stolára, vodára, všestranného inžiniera – stavbár, technik, obkladač a dodávateľ materiálu na skrinky. Na konci radu je i môj chápajúci manžel – pomocník, šofér. A nemožno opomenúť ani našu pani účtovníčku, ktorá  mi pomáhala s objednávkami a pána školníka, ktorý na telefóne fungoval stále, keď som mala nejaký problém. Po všemožných prípravách sme sa pustili do práce. Stolár vyrobil nové skrinky na mieru, poličky, skrinku digestora aj s osvetlením. Zaviedli sme vodu k ďalšiemu umývadlu. Prevŕtali dieru cez stenu na vývod vzduchu z digestora. Vykachličkovali vnútornú, pracovnú plochu digestora a napojili ventilátor. Zdá sa to tak jednoduché opísané v týchto pár riadkoch, no verte či nie, zabralo nám to celé letné prázdniny. Popremiestňovať staré skrine, všetko označiť ako treba, namerať, navrhnúť nové skrinky a pracovný stôl, objednať ten správny, no nie príliš drahý odsávací ventilátor, potrebné vzduchotechnické komponenty, umývadlo, batériu a napokon i nové žiacke stoly, tiež na mieru a taburetkové, teda spratnejšie stoličky.   
           K prvému septembru bolo všetko pripravené – 12 žiackych pracovných miest,
2 umývadlá, jeden prípravný stôl a digestor, síce úplne jednoduchý, bez prívodu vody a elektrickej zásuvky, ale funkčný a veľmi užitočný. V laboratóriu sa môžeme voľnejšie pohybovať, skrinky so sklom sú žiakom prístupné, stoličky viac neprekážajú, sklo sa umýva pohodlnejšie. No najmä experimentuje sa s radosťou. V tomto školskom roku som otvorila druhý chemický krúžok – pre žiakov už od 5. ročníka. Nie je nás prehnane veľa, ale rešpektujem to – veď nie každý musí mať zmysel i čas pre chémiu. Treba sa venovať i športu, jazykom, tvorivej, výtvarnej či hudobnej činnosti.
           Vybudovanie tohoto malého laboratória by nešlo bez nezištnej pomoci tých pár rodičov a odobrenia zo strany vedenia. Preto všetkým zúčastneným aj touto cestou ďakujem. Ďakujem za seba i za naše deti, ktoré verím že i vďaka tomuto všetkému pochopia, že chémia je dôležitá určite rovnako ako fyzika, biológia, matematika, slovenčina, geografia, dejepis či jazyky. Je súčasťou nášho života, nášho bytia, nášho sveta.

         Na záver by som chcela ešte napísať pár riadkov, hľadajúc odpoveď, prečo je chémia mnohými tak zatracovaná... Som chemická inžinierka, ovládam anglický jazyk a učila som sa ďalšie dva cudzie jazyky. Venujem sa tiež výtvarnej a ručnej tvorbe s deťmi. Študujem výtvarnú výchovu – nie kvôli kreditom, nie kvôli úväzku, ale jednoducho preto, lebo ma to baví. Chcem týmto povedať, že nesúhlasím s názormi typu - menej chémie na školách, lebo je to na úkor jazykov či iných predmetov. Štúdium chémie mi nezabránilo vzdelávať sa aj v iných oblastiach. Chemické experimenty robím s deťmi rovnako rada ako výtvarné dielka. A k mnohým chemickým experimentom by som sa nedostala, kebyže neovládam cudzí jazyk.
        Nakoniec, povedzte mi jedinú oblasť života, kde by sa nenachádzala chémia. Náš prvý projekt  na hodinách chémie v šiestom ročníku sa volá „Chémia okolo nás“. Žiaci bez toho, aby ešte vedeli čokoľvek z chémie, odhaľujú, že chémia je ozaj všade navôkol a postupne sa i na hodinách učia a dozvedajú prečo je to tak, v akej forme a aký význam to pre nás má.
Tak prečo by sme ich mali nechávať v nevedomosti a uberať hodiny chémie?
Nemyslite si, že na našej základnej škole to s chémiou preháňame. Máme päť vyučovacích hodín, čo je oproti iným prírodovedným predmetom žalostne málo. Ale som rada aj tomu málu a až to minimálne takto ostane, bude fajn. Veď napokon pre tých, čo majú hlbší záujem, sú u nás určené chemické krúžky.
         Podarilo sa mi zariadiť malé, trúfam si povedať, „laboratórium“ na našej škole. Som na to nesmierne hrdá. Som hrdá na to, že môžem učiť chémiu, že sa stále nájdu deti, ktoré sa napriek predsudkom vládnucim v tomto svete voči chémii, na hodiny i krúžok tešia. Nie je ich veľa, ale aj malá hŕstka znamená nezanedbateľný potenciál. Chémia patrí k prírodným vedám. Pochopenie prírody je základom prežitia ľudstva, do U understand or not?

                                                                          Ing. Lucia Dovalová

 

Publikované v online mesačníku DNEŠNÁ ŠKOLA, marec 2014, str. 14-15