Cín

Cín je kov, striebrolesklý a dosť mäkký. Ľudia ho poznali a využívali už veľmi dávno - v zliatinách, na výrobu tanierov, pohárov, hračiek i šperkov.  Má nízku teplotu topenia a preto ho môžeme ľahko a rýchlo roztaviť a naliať napríklad do formičky. Alebo do guličiek z polyakrylátu sodného? Prečo nie, veď vznikne z toho niečo úžasné, amorfné, ale pri troške predstavivosti kľudne i niečo konkrétne. Zaujímavé sú aj srdiečka vyliate do formičky, v ktorej je troška studenej vody - to spôsobí, že povrch srdiečok ostane taký zaujímavý, bublinkavý. Opäť spojenie chémie a výtvarnej v našej chemickej dielničke :D

S cínom sme sa naučili pracovať na našom chemickom krúžku. A keďže nás čakal projekt -  rozprávková noc s Andersenom  a tohtoročnou témou bola rozprávočka O statočnom cínovom vojačikovi, skúsenosti s cínom sme využili i tu. Počas večera v škole, kedy bolo pre žiakov prvého stupňa pripravených 10 rôznych dielničiek, sme my v našom labáčiku cínovali. Veď predsa vojačik z rozprávky bol z cínu a ak poznáte roprávku, určite viete, že keď chudáčik spadol do rozžeravenej peci, roztavil sa a ostalo z neho len cínové srdiečko - presne také, aké si mohli odliať deti v našej chemickej cínovej dielničke :)

Vyše 100ks cínových srdiečok doliali Nikolka a Lucka s nadšenou asistenciou mladších žiakov počas noci s Andersenom.